Gruzínsko, základné informácie

0
770
SSUCv3H4sIAAAAAAAEAJ2QzW7DIBCE75X6DhZnWzLCkXFfJephgbWL6pgIcKoo8ruHP0uce2O+2QFmX58fTUMEOC3JV/OKKmi9rrvzFrw2W8B9Wzgq7Y3VsEYY2ZEc4jz43aGLVxQkweMSZjMs+fOda9bNaSQzJIJFSFsxt4vETnS0/07mw/dZBRbc5DN9uCpicUXIRa55lPz+ebS3utpDKzSVhl1pU7V8GAlrDLDq5rvVUm9LFTP+B229sbByc6vAZnz6SSlGVFhplJRROvUXyhi9DCNnY18GtIr2zBHmmcpOyIl3g5K8AwFTp9g4T0JxwQcW1nK8AYX9PLr7AQAA

Základné informácie

Názov krajiny (oficiálny): Gruzínsko (po gruzínsky Sakartvelo)
Hlavné mesto: Tbilisi
Počet obyvateľov: cca 3,7 mil.
Zastúpené etniká: Gruzínci 84%, Ázerbajdžánci 6,5%, Arménci 5,7%, Osetci 2%, Rusovia 1,5%
Rozloha: 69 700 km2
Úradný jazyk: Gruzínčina
Susedí s krajinami: Rusko, Turecko, Azerbajdžán, Arménsko, Abchádzsko, Južné Osetsko
Mena: 1 lari = 100 tetri,
Medzinárodná predvoľba: +995-kód mesta
Internetová doména: .ge časové pásmo : GMT+4 (rozdiel oproti Slovensku je +3 hodiny)

Podnebie

Gruzínsko oplýva mimoriadne rôznorodým podnebím na území pomerne malej krajiny. Časť krajiny má subtropické podnebie s horúcimi letnými mesiacmi a miernymi zimami. Menšia časť územia má takmer kontinentálne podnebie. Vo vysokých nadmorských výškách Veľkého Kaukazu na severe a Malého Kaukazu na juhu krajiny je alpínska klíma.

Vlhký vzduch do krajiny prúdi od Čierneho mora, vďaka čomu je Kolchidská nížina na západe najteplejšou oblasťou. Od Kaspického mora prúdi zasa suchý vzduch, preto na východe krajiny je v porovnaní so západnou podstatne menej zrážok. Na východe sa nachádzajú dokonca suché stepy a polopúšte, na západe v Adžarii, blízko čiernomorského pobrežia turistov čaká dokonca aj dažďový les. Pohorie Veľkého Kaukazu, ktoré lemuje severnú hranicu krajiny, bráni prieniku studeného kontinentálneho vzduchu a pohorie Južného Kaukazu mierni vplyv horského vzduchu od juhu. Výsledkom je celoročne veľmi príjemná klima a počasie, ktoré prajú turizmu.

Charakter krajiny

Gruzínsko je veľmi hornatá krajina. Dominujúcim prvkom krajiny sú mohutné horské pásma Veľkého a Malého Kaukazu. Veľký Kaukaz obkolesuje Gruzínsko zo severu a niekoľko jeho hôr presahuje výsku 5000 mnm), Malý Kaukaz nájdete v južnej časti štátu a jeho najvyšší vrchol presahuje 3000 mnm). Tieto dve pásma sú v strede krajiny spojená pohorím Lichi, ktoré už v staroveku rozdelilo Gruzínsko na historické regióny Kolchis na západe a Ibériu na východe. Zatiaľ čo východ krajiny je suchší a lesnatejší, na západe nájdeme jedinú nížinu – Kolchidskú nížinu pri pobreží Čierneho mora. V horách Veľkého Kaukazu nájdete prítomné ľadovce, Malý Kaukaz je zasa prevažne vulkanický, preto je oblasťou častých zemetrasení, ale aj krásnych jazier a termálnych prameňov. V regióne Abcházie turisti vyhľadávajú najhlbšiu známu jaskyňu na svete (jej dno leží v hĺbke asi 2191m pod úrovňou vstupu do jaskyne)

Najvyšší a najnižší bod:
Šchara (5068 mnm) – leží v regióne Svaneti, na severnej hranici s Ruskom
Čierne more (0 mnm)

Obyvateľstvo

Gruzínci sú kaukazským národom, ktorý sa delí do niekoľkých skupín. Tie sa odlišujú buď svojími dialektami, národnou povahou alebo náboženstvom. Okrem samotných Gruzíncov, ktorých nazývajú Kartvelovia, tu žijú Svanovia.

Náboženstvo

Väčšina obyvateľstva sa hlási k pravoslavnej viere, konkrétne k nezávislej Gruzínskej pravoslavnej cirkvi. Tá patrí k najstarším církvám na svete, pretože bola založená už v prvom storočí a už v štvrtom storočí bolo kresťanstvo vyhlásené za štátne náboženstvo (Ako v druhej krajine na svete).

Patrónom Gruzínska (rovnako ako je to pri Anglicku) je svätý Juraj. Menej ako desať percent obyvateľstva vyznáva Islam. Ďalšie náboženstvá sú minimálne zastúpené. Napriek tomu, že v Gruzínsku je cirkev oddelená od štátu a v krajine platí sloboda vierovyznania, pravoslávna cirkev je veľmi významnou súčasťou národnej identity a dennodenného života.

Jazyk

Gruzínčina patrí do skupiny kaukazských jazykov, ktoré sa úplne líšia od ostatných jazykových skupín. Gruzínci používajú gruzínsku abecedu, ktorá je opäť naprosto odlišná od latinky, cyriliky aj ďalších známych abecied. Ako bežný dorozumievací jazyk sa v Gruzínsku používa ruština a medzi mladou generáciou je už čoraz viac počuť aj angličtinu. V Batumi často rozumejú aj turecky.

Najväčšie mestá

Hlavné mesto Tbilisi má 1,1 mil. obyvateľov, ostatné mestá sú oveľa menšie: Kutaisi (192 tisíc, hlavné mesto Imeretie), Batumi (123 tisíc, hlavné mesto Adžárie), Rustavi (119 tisíc), Zugdidi (74 tisíc), Gori (54 tisíc), Poti (48 tisíc), Suchumi (39 tisíc, hlavné mesto Abcházie), Samtredia (30 tisíc), Chašuri (29 tisíc), Senaki (29 tisíc)

ZDIEĽAŤ

ZANECHAŤ ODPOVEĎ